HISTÓRIA KOSTOLA V POMINOVCI
Románsky kostolík v Pominovci, národná kultúrna pamiatka (do zoznamu kultúrnych pamiatok bol zapísaný 07.11. 1963), stojí pri poľnej ceste v katastri obce Sedmerovec, farnosť Bolešov, Ilavský okres, Trenčianský kraj. V roku 2009 bola Slovenskou poštou vydaná známka s hodnotou 0,10 eura, práve s vyobrazením empory (chórusu) tohto kostolíka.
Posledná väčšia rekonštrukcia kostolíka bola prevedená v roku 2008. Pri hľadaní historických správ sa zistilo, že o tomto kostolíku, jeho založení a o pôvodnej obci niet nijakej písomnej zmienky. Keby nie Cirkev a jej dôslednosť, tak by neboli správy ani z neskorších období. Práve vďaka Nitrianskemu biskupstvu sa nám z roku 1229 zachovala zmienka v listine vtedajšieho biskupa Jakuba, kde sa spomína „villa Pomen vocata“ vypálená Moravanmi. Z toho je zrejmé, že v týchto rokoch obec už existovala. Je teda správne predpokladať, že v tomto období tu už stál aj kostolík zasvätený mučeníckej smrti Jána Krstiteľa. Vďaka archeologickému prieskumu sa zistilo, že, základy kostolíka možno datovať už do 11. Storočia, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou sa v tomto období kostolík ešte postaviť nepodarilo, to prišlo až neskôr, teda približne v tom najčastejšie uvádzanom 12. storočí.
V 12. Storočí už šľachta mala právo stavať kostoly a je možné, že aj tento kostolík bol postavený práve vtedy, ako panský kostolík na majetkoch feudálov.
Kostolík bol barokovo upravený v 18.storočí, opravovaný a rekonštruovaný v roku 1936. No v období socializácie, keď štát ničil súkromné vlastníctvo, zhabaním a následným zanedbaním, aj kostolík v Pominovci dopadol podobne. Vďaka neustálym obštrukciám zo strany štátnych úradov voči farnosti a miestnym kňazom, ktorí ho chceli udržiavať, bol zanedbaný, viac krát vykradnutý a zruinovaný.
Architektonická charakteristika kostolíka
Ide o románsku stavbu, preto je predpoklad, že každý vzdelaný človek vie, čo charakterizuje takéto stavby. Išlo o dva typy stavieb v tomto období a slohu: baziliky a rotundy. Baziliky boli obdĺžnikového tvaru stĺporadím oddeľované na viacero lodí a na východe s apsidou (polkruhový výklenok), miestom pre oltár. Okná boli v hornej časti stien, ktoré vymedzovali hlavnú loď. Boli malé, čo zabezpečovalo len málo prechodu svetla a preto tieto stavby boli v neustálom prítmí. Osvecovali ich hlavne sviecami a lampami. Znakom týchto stavieb sú aj masívne veže. Prítmie, mohutnosť múrov a priemerná výška sú znakmi týchto románskych kostolov, či už boli stavané ako baziliky, alebo panské kostoly na feudálnych majetkoch. Rotundy menšie románske stavby, sa stavali na miestach mučeníckej smrti svätých, alebo na iných duchovne známych miestach. Rotundy majú kruhový pôdorys s apsidou, alebo aj viacerými apsidami a kuželovitú strechu. Typickou románskou stavbou, kde možno vidieť prvky celého románskeho slohu je Benediktínsky kláštor v Clunách.
Teda aj náš kostolík je stavbou, ktorá pozostáva z lode, apsidy a veže. Veža je postavená na strednom poli empory. Múry pozostávajú z lomového kameňa, naštiepaného na 20 centimetrové kusy s hrúbkou cca 3-12 cm. Nárožia (uhlové kamene) sú z kvádrov z kresaného pieskovca, zaviazaného do múrov. Vežu tvoria steny z drobného vrstvovitého kameňa. Vakovka (odstrešie), bolo časom predĺžené aj cez kvádrové rohy a na hranách zdobené maľovaným červeným kvádrovaním. (omietka mohla byť už aj v románskej dobe, no môže byť už renesančnou úpravou).
Nízka apsida je pokrytá šindľovou strieškou, bez ozdôb a je zaklenutá konchou (klenba v tvare štvrťgule) zasekanou do steny lode. Triumfálny oblúk chýba a je iba nazńačený krátkymi úsekmi rímsy v pätke čelného oblúka konchy. V osi a na južnej strane apsidy sú úzke románske okienka so široko rozšírenými špaletami. V južnom múre sú dve románske okná, umiestnené pod samú povalu, ktorá je pravdepodobne nižšie ako bola pôvodná. Je tam aj barokové okno. Chórus je murovaný a vystupuje sa naň drevenným schodišťom priamo z lode kostola. Chórus, empora, má zospodu valenú klembu. Nezvyčajné u tohto druhu chrámu je spojenie chóru a veže. Táto stavebná zvláštnosť je typická pre túto lokalitu. Veža má na každej strane dve okná nad sebou. Horné sú dvojité s novým stredným stĺpikom, spodné sú jednoduché. V západnom štíte je zamurované okienko na osvetlenie empory. Oltár je barokový z 18.st. s obrazom sv. Jána Krstiteľa v strede, nad ním je výjav Korunovania Panny Márie (dnes už nie pôvodné). V kostole bol v minulosti aj obraz Kameňovaia sv. Štefana prvomučeníka zo začiatku 19. st. Ten však bol v 70 rokoch ukradnutý.
OBEC POMINOVEC
Z tejto obce v súčastnosti máme len cintorín, ktorý sa nachádza pri kostolíku. Z histórie sú známe názvy ako Pomen (1229), Pomino (1440), Pominowecz (1478), Pominóc (1828), ako obec bol posledný krát uvádzaný v 19.st. spomínajú sa tu tri domy a 32 obyvateľov, vtedy šlo už pravdepodobne len o majer. V 13 st. bol majiteľom Pominovca jobagión (hradný rytier) Trenčianskeho hradu Bork, od jeho mena sa odvodzuje obec Borčice. Neskôr sa Pominovec stal majetkom rodiny Pominovských. Neskôr prešiel do rúk grófa Konigsega, majiteľa Ilavského a Pruštianskeho panstva, vtedy sa stal vzorovým hospodárstvom, bol tu jeden z prvých liehovarov na Považí. Keď sa obec zmenila časom len na majer, teda hospodárstvo, dostala sa do rúk Trenčanov Pereszlényho a Emila Cihu, ktorý pre správcu majetku postavili dom. Po skončení II.sv. vojny sa majer dostal do Slovenského poľnohospodárskeho fondu a po zriadení trustu (bez dobrovoľného súhlasu vlastníkov) Štátnych majetkov v Žiline a utvorení riaditeľstva Štátnych majetkov v Bolešove prešiel pod ich správu. Samozrejme starší ako 50 roční sa ešte na tomto majeri aj narodili a pamätajú si hospodárske budovy, či dom správcu. V čase demokracie tam ale nezostal kameň na kameni okrem kostolíka zasväteného mučeníckej smrti Jána Krstiteľa z 12.st.. Kostolík je v súčastnosti majetkom obce Sedmerovec a patrí pod duchovnú správu farnosti Bolešov v Žilinskej diecéze.
Miestny tradujú ešte jednu legendu týkajúcu sa miesta Pominovec i obce Sedmerovec. Vraj obec Pominovec bola neustále atakovaná vodami Váhu, čo pri jednej z väčších záplav spôsobilo zničenie domov tamojších obyvateľov i všetkého majetku a tak sa obyvatelia pobrali vyššie, kde vody Váhu nemali takú silu a dosah. Zobrali si sedmero oviec, ktoré prežili a založili obec Sedmerovec :)